Deň otcov – poďakovanie tým, ktorí nás nosia na pleciach (aj keď už máme dávno cez 10)
Vieš, že Deň otcov nie je až taký starý?
Prvýkrát sa oň snažili už začiatkom 20. storočia, ale oficiálnym dňom sa stal až v roku 1966, keď ho v USA vyhlásil prezident Lyndon B. Johnson. Až v roku 1974 sa stal štátnym sviatkom. Odvtedy sa oslavuje každú tretiu nedeľu v júni – aj u nás.
Otcovia – tichí hrdinovia všedných dní
Nie sú z tých, čo to hovoria nahlas. Ale stoja za nami – pevní ako stromy, keď sa kolíše celý svet.
Otcovia.
Tí, čo nás naučili držať rovnováhu, keď sme sa učili bicyklovať.
Tí, čo opravili pokazené hračky a rozbité srdcia.
Tí, čo sa tvárili prísne, ale v očiach mali hrdosť.
Tí, čo prišli na každý školský program – aj keď potichu vzadu.
Deň otcov nie je o veľkých daroch.
Je o malých gestách.
O vete „Ďakujem, že si.“
O detskej kresbe, objatí, o spoločnom ráne bez zhonu.
Aj keď to možno nedávajú najavo, záleží im.
Na tých drobnostiach, ktoré my považujeme za samozrejmosť – že je v noci pri horúčke, že nainštaluje novú poličku, že hrá so synom autíčka alebo číta dcére večernú rozprávku.
Tento Deň otcov môže byť iný.
Nemusíš kupovať nič.
Stačí chvíľa. Spoločný čas. Úprimné „mám ťa rád“.
Alebo list.
Alebo kresba.
Alebo len: „Poďme spolu na prechádzku.“
Pretože hrdinovia nenosia plášte.
Niekedy len ticho čakajú, kým im povieš, že sú dôležití.
Deň otcov tento rok oslavujeme v nedeľu 15. júna. Nezabudni povedať tomu svojmu, že je tvojím hrdinom. Bez potlesku, bez kamier – ale navždy.
PS: Máme aj jedného plyšového hrdinu
Volá sa jednoducho – Superhrdina.
Môže mať meno tvojho ocka, alebo krátky text, ktorý vás spája.
Je mäkký, ale má charakter – a ocko si ho pokojne môže vystaviť do dielne, do auta alebo na poličku.
Nie je to len darček. Je to pripomienka, že je najlepší hrdina na svete.
Pozrieť nášho Superhrdinu → tu
